pondelok 7. septembra 2015

pokus

dfasfasdfs

nedeľa 26. apríla 2015

Pár slov o posledních mesiacoch



Prečo už starnem?
Viem že plno blogerou nezdalo svoje hobby aj po škole. Ja som bohužial bola dlhé mesiace v situácií ktorá mi brala inšpiráciu na no life a preto tento článok píšem. Blog neruším lebo nikdy neviem či sa situácia nezmení ale ak áno tak budem šťastná a rada sa k článkom vrátim.  
Prečo starnem?
Možno je to tým že neviem nájsť to správne riešenie lebo sú komplikované. Dospelosť je ťažká. Mám robotu a školu a finančné otázky ma nútia si nájsť ďalšiu.  Moc ma to mrzí lebo kedysi som mala čas sama na seba. Teraz ani tie seriáli ma nebavia. Možno je to aj tým že som dlho nebola na akciách kde sú ľudia čo tomu rozumejú. Je to smutné ale po deviatich rokoch sa správam horšie k sebe.
Prečo nemám v láske reallife?
Lebo som tak troška introvert. Vždy som bola. No teraz som obklopená množstvom ľudí a som nútená sa s nimi baviť i keď sa nemusíme. Keď i moja dobrá kamarátka vynadala do kuriev a toho že som sa zmenila na niečo zlé tak som nevedela čo mám robiť a smutné na tom bolo že je to troška pravda. Charakter sa mi ale nezmenil len ľudia do mňa nevidia , rovnako ako predtým. Školský život mal výhodu v tom že jediná moja povinnosť bola chodiť do školy. Potom som sa už len tešila na gitaru a nejaký ten serial.  Teraz neustále myslím na to aký mám rozpočet a či moje ďalšie slovo nebude zneužité voči mne. Otec prišiel o prácu a od tej doby je všetko ťažšie. Toto všetko čaká asi každého kto začína noví život.
Zmena k starému:
Dnes v noci som rozmýšľala a rozhodla som sa ku kroku dozadu. Áno síce je pravda že dni zabíjam prácou  a školou ale i tak by som sa chcela k istým veciam vrátiť.  Bloggovanie to bude stále nepravidelné ale moc mi chýba gitara a vypnutie pri pc. Chýbajú mi dlhé pobyty vonku s knihou a teraz konečne je na to počasie.  A čo je hlavné... Chýbam si ja. Môj svet ktorým som vytlačila.
Čo týmto článkom chcem povedať?
Nezabúdajte kto ste. Nezahadzujte svoje záujmy a hobby lebo to je druh relaxu a ukázania samého seba, i keď sa to môže zdať ako strata času v očiach ostatných. Keď si to tak zrekapitulujem tak sa vďaka blogu vyznám v základnej grafike, zlepšila sa mi gramatika ( ako pre dyslektičku to bolo úžasná pomôcka) a spoznala som úžasné svety a ľudí. Boh vie kedy sa znova ozvem ale dúfam že ďalší článok už bude viac pozitívne naladení lebo mi to chýba.

streda 18. marca 2015

Keď je práca zábava.

Určite ste niekedy počuli že ak je vaša práca alebo zamestnanie zábava tak je to kľuč k úspechu. Áno je. Ak niekoho niečo baví je to vidieť na ňom. V tomto ma inšpiruje veľa ľudí a vďaka nim mám aj sny.
Baví ťa varenie? Peč a var. Skúšaj nové recepty a dávaj to ochutnať kamarátom. Baví ťa písať? Začne písať i keby to malo byť len pre teba. Jedného dňa to možno bude veľké dielo. Rada sa líčiš?  Líč kamarátky a možno s toho vznikne niečo úžasné. Bavia ťa knihy? Skús sa opýtať v miestnom kníhkupectve o brigádu.  Bavia ťa hry? Hraj sa.
https://govbooktalk.files.wordpress.com/2013/02/dream-job.pngToto všetko a mnoho ďalšieho sú veci ktoré sa dajú zužitkovať a aj si na tom zarobiť. Nevravím že to je med lízať. Keď si človek teraz zmyslí že sa mu páči klavír tak môže trvať roky kým bude môcť sa ukázať niekde na verejnosti. Ale farebnosť tohto všetkého: energia, pocit sebanaplnenia či sny sú kľúčom k šťastiu.

Čo mi otvorilo oči?
V sobotu som mala konkurz na jednu brigádu a keď som odtiaľ odišla tak som bola neskutočne šťastná.   Noví ľudia a remeslo ktoré som tak dlho nerobila. Nemám tú prácu ešte istú ale i keby to nevyšlo tak som naplnená a nabitá novou silou sa vzdelávať a bojovať o moje sny. Chcela by som svoje schopnosti vyšperkovať do dokonalosti a to by som nechcela keby ma to nebavilo. Len som potrebovala troška nakopnúť.

Dilema za mlada:
Je ťažké aj pre ľudí v mojom veku vedieť čo chcú robiť najbližších 40 rokov. Čo tak skúšať? Nie je ťažké sa rozhodnúť aj v 25-30. Ešte je tu šanca si splniť sny. Keď človek niečo moc chce tak to neberie ako prácu ale ako krok ku predu ,nie? Času je dosť tak načo čakať kým niečo príde? Skúsme jej troška nadbehnúť. Kto povedal že po strednej musia ísť všetci na vysokú školu? Ja som nešla a bolo to najlepšie rozhodnutie. Nie preto lebo by som to nezvládla ale preto lebo viem čo od života chcem. A chcem to  dosiahnuť. To som si ale uvedomila ale až pred maturitou. Plno ľudí mi vravelo že som hlúpa že som sa tak rozhodla a že to budem mať v živote ťažšie. Nie nebudem. Lebo som vždy radšej robila rukami a okrem toho vzdelanie na Slovensku nemá budúcnosť. Možno tu budem musieť ostať lebo tú mám záväzky. Ale to neznamená že budem živoriť. To nechcem ani nebudem, lebo na to som tvrdohlavá. A to je to čo chcem od Vás. Buďte tvrdohlaví ohľadom vecí čo milujete. Nedajte sa zlomiť. Treba mať iba plán a vedieť že to má zmysel. 

Prečo tak uvažujem?
Lebo chcem mať deti. A viem že keď sa budem mať dôvod usmievať po práci tak budú aj oni inšpirované. Chcela by som im aj dopriať nejaký koncert alebo zápas ich obľúbeného týmu. Proste to čo som si ja mohla dovoliť až dávno po 18náske. A práve po prvých zarobených peniazoch som si začala uvedomovať to akú je život plný možností.  Nikdy som si neminula celú výplatu ale aj s jednej štvrtky ktorú som si pomyselne uvoľnila som sa zabavila a nakúpila do budúcnosti. Ľutujem? nie  
Rada by som vedela Váš postoj k takémuto nakopnutiu: 

1.) Viete čo chcete v živote robiť?
2.) Beriete prácu ako zábavu a nie ako povinnosť?
3.) Beriete vysokoškolské vzdelanie za povinnosť či túžbu?

štvrtok 5. marca 2015

Kapitalizmu inak za čo naši rodičia (ne)štrngali.



http://www.flagmagazin.hu/userfiles/text/360__550x1500_kapitalizmus.jpg
Štyri roky pre mojím narodením na námesti SNP sa štrngalo klúčikmi za slobodu. Ale ako dieťa modernej doby to nevnímam tak rúžovo.
Výhody:
Mohla som beztrestne cestovať po Európe a spoznávať svet, nemala som cenzúru a môžem si kúpiť čo len chcem.
Nevýhody:
Platy neprimerané na život na Slovensku, strach o robotu a neistota. 
Osobne fakt že musím bojovať o každé euro desí. Mám strechu nad hlavou ale na ako dlho? Kapitalizmus na Slovensku ma sklamal keď vyhodili s práce môjho tatka. Preto musím aj ja pracovať aby som si vlastné výdavky hradila sama. To je tá neistota. Hrozí že si budem musieť nájsť inú brigádu lebo sa v tej mojej zmenilo vedenie a nechce mi dať smený.
Ďalšia vec je fakt že služby a ľudia v obchodoch sú symbolicky platení na Bratislavské pomerí. Rozprávam o Bratislave lebo máme tu najdrahšie najmi i služby. Sme kvázi viac chudobný ako dedinčania lebo sme závislí od peňazí a tie sa míňajú rýchlo. A teraz sa pýtam... Prečo je tento problém iba na Slovensku? Prečo vyhodia človeka po 22 rokoch s práce a ďalšiemu dajú minimálnu mzdu za prácu kde by inde dostal 1500? Prečo vysokoškoláci stoja na úrade práce? Prečo sa k nám správajú ako k handrám?  Nechcem tu rozprávať pravé dôvody lebo každý to tušíme. Aby niekto mohol živoriť tak niekto musí mu ten smer dať. 
 Má to riešenie?
Jasné že má ale to by sme museli si brať to dobré zo zahraničia a minulosti. Nie som za komunizmus ani kapitalizmus ale ako povedal jeden dobrý človek W. Churchill: „ Demokracia je ten najhorší systém čo existuje, bohužiaľ na nič lepšie sme neprišli.“ Jednoducho by stačilo prispôsobiť platy k cenám  aby človek mohol dýchať a neriešiť iba peniaze. Troška by sa nad tým mohli ľudia zamyslieť a poprípade znova ísť do ulíc aby sme ukázali že máme svoje práva. ( lebo na tie sa nejako zabúda) Ty hore chcú pracovnú silu symbolicky platenú ale my nechceme. Tak im to ukážme a spravme si tu 500-700 eurové minimálne mzdy, práva na to že ak niekde dlho robím tak ma nevyhodia, právo na to mať dieťa a možnosť ho uživiť. Ak sa tak čoskoro nestane asi aj ja to tu vzdám. Milujem Slovensko je to môj domov ale tých problémov čo riešim posledný polrok je už na mňa veľa a preto toto aj píšem. Proste sa chcem usmievať a byť šťastná ale toto sú tak patové situácie že neviem ako ďalej. Začínam pochybovať. A to nechcem. 
Na záver chcem povedať že som rada za tento režim ale bola by som štastnejšia keby sme tu mali istoty. Nikto si dneska nie je istý čo bude o mesiac. A to nie je dobré.

utorok 24. februára 2015

Youtube hýbe svetom.

Pretože som dieťa deväťdesiatich rokov tak si pamätám éry ktoré určovali kde sa svet nachádza. Na začiatku to boli noviny. To je tá papierová vec s ktorej ľudia sa dozvedali informácie. Potom to bola televízia. Bolo to globálnejšie médium lebo sme sa dozvedeli o postojoch ľudí vo svete. Vtedy začali globálne mánie typu jojo alebo barbie. Predtým to postupovalo pomalí ale neskôr to chceli v jednu chvíľu všetky deti. Bola som medzi nimi. Moc sa mi páčila reklama na autíčko na diaľkové ovládanie ale nikdy som ho nedostala a moc som závidela chlapcom ,ktorý ho mali. 
Posledná fáza bol internet. Neviem ako vy ale ja si pamätám dobu kedy som mala prísni zákaz chodiť na internet lebo sa platil cez telefónnu linku. Tým pádom ak by som prekročila isté dáta tak by sme nemali na nájom.  Na toto bola expert moja mama ktorá chcela túto novinu poriadne preskúmať. S internetom sme sa dostali k informáciám ktoré nás zaujímali a nemuseli sme čakať alebo študovať dlhé hodiny. Úprimne doteraz internetu na 100% neverím a preto mám doma encyklopédiu , slovníky i atlas.
Youtube je už ale niečo úplne iné. Nedozvedáme sa len informácie ale aj trendy a zároveň sa cez neho učíme. Ja som youtube spoznala skrz AMV (anime music video). Dneska ho používam na zábavu ale i na učenie techník líčenia a tiež na učenie sa na gitaru. Ale otázka je ako môže takého audiovizuálne médium hýbať svetom? Asi tak že tvory celebrity. Títo ľudia majú svoje fankluby a tie ich prenasledujú na koniec sveta. Nie je na tom nič zlé lebo často krát inšpirujú a dávajú nám aj skúsenosti do života ale troška zábavnejšou formou. Vďaka ním tiež sa môžeme zasmiať keď máme zlí deň a tiež rozšírili isté mánie ako je Ice bucket challenge pre ALS. Toto je len slabý odvar. Každý z nás pozná tie mánie a práve youtube to podporuje. Ľudia robia veci ktoré by ich nenapadli s novín alebo teľky.  Tunak názorná ukážka čo youtube spravil za rok 2014 a ani o tom nevieme. Neviem ako Vám ale mňa toto video rozosmialo lebo je to dôkaz že trávim na nete až moc veľa času a o týchto mániach a youtuberov poznám. No čo už aspoň viem o dianí vo svete :D

Čo je hlavné je to že tieto vecí nás ovplyvnujú. Ale ako každá mánia tak aj toto je o rovnováhe. Nič netreba preháňať a brať si s týchto „neomiľních“ ľudí príklad len v tom čo je správne. Ale to musí každý posúdiť sám čo je a nie je správne.
Osobne si pozerám len videá ktoré ma záujmu názvom a potom tých čo odoberám. A áno pozerám aj týpkov ako je Hoggy alebo naprosto retardovaní a čo?  Zasmiať aj poplakať si musí každý. :D Ináč skôr odoberám videá zo zahraničia ( od USA po Kóreu).