Pred pár rokmi sa mi tieto problémy zdali vzdialené. Ale už
ich musím riešiť, nie preto že by som musela ale preto že viem ako čas letí.
Len nedávno som bola 13 ročné dievčatko ktoré blogovalo každý deň, lebo nič nemuselo
riešiť. V tomto článku sa chcem zamyslieť
nad hodnotou peňazí.
Šťastie si za peniaze nekúpiš, ale bývanie je tiež dobrá
vec.
Šťastie si za peniaze nekúpiš... Pekná fráza. A ja sa
pýtam... „Čo by si nosil/a keby si
nemal/a peniaze? Čo by si jedol/a? Kde by si býval/a?“ Áno je rozdiel peniaze a peniaze.
Ale ako rozoznáme čo je v pohode a čo je veľa? To sú veci nad ktorými
sa musí zamyslieť každý čo má už nejakú finančnú úlohu v rodine.
Podľa mňa bežnému človeku na Slovensku stačí ak má na
bývanie, jedlo, ošatenie a na dovolenku raz do roka. Toto všetko okrem
bývania si môžeme korigovať. Bohužiaľ najväčší výdavok je zväčša to bývanie.
Dovolenka sa dá vybaviť cez last minute alebo cez zľavu dňa skvelo. A prečo
to potrebujeme? Však ušetríme? To je to šťastie
o ktorom rozprávam. Ako študenti to máme jednoduchšie. Máme dosť voľna na
to aby sme zrelaxovali ale v robote to tak nebude a tak je skvelé odisť
s toho stereotypu a nabrať novú energiu.
Viete si to predstaviť?
Ráno stanete, idete do roboty aby ste mali na prežitie
dosť prostriedkov, cez víkend buť upratujete, varíte alebo len tupo čumíte do
teľky lebo iné nevládzete. Takéto týždne postihnú raz za čas každého. Čo ale
spraviť pre to aby sa to nestávalo tak často? Myslieť do budúcnosti.
Skúste sa už na strednej zamyslieť či to čo študujete za
to stojí. Ak ste na základke tak skúste zariskovať a pozrieť sa na
internete aj po nejakom odbore alebo bilingválnom gymnáziu ktoré by vás napĺňalo.
To čo Vás bude napĺňať na škole tak to určite aj v kariére a to je
jedno či je to matematika alebo hudba. Potrebujeme architektov rovnako ako
umelcov. Potrebujeme smetiarov rovnako ako psychológov. Treba hľadať ponuky a kontakty
už skoro inak sa začína ťažko.
Poviem Vám príbeh:
Keď som mala 16 rokov tak som išla na učňovku zo slovami
že chcem ju dokončiť, spraviť si maturitu a ísť na Vysokú školu. Ale moje
kadernícke remeslo ma napĺňalo. Našla
som si prácu v kaderníctve a rozhodla som sa že sa začnem venovať
kozmetike lebo ma to baví. Náhoda tomu dala A i keď
je najhoršie môžete pokojne vymyslieť lacnejšie alternatívy. Sú všade okolo nás
ale ja tu nie som od toho aby som robila reklamy istým značkám alebo firmám. To
je niečo nad čím by mal každý zabojovať po svojom. Jak v práci tak i vo
financiách. A to je tá dospelosť ktorá čaká každého z nás.
že moja základná škola bola taká náročná
že som si sama povedala že nemám na gymnázium. A i keď som
zmaturovala na samé jednotky a mohla som sa dostať na nejaké školy
zamerané na históriu tak som to nespravila. Viem počítať. ( I keď je
pravda že s tej matiky keby som maturovala, tak by jednotka určite nebola
:D). Skončila by som v 26 stich. A bola by som na úrade práce. Svoje
remeslo by som zabudla a ťažko by sa mi doň dostávalo. A áno moje
remeslo vynáša dosť na to aby som si mohla dovoliť „ luxus“ nejakej dovolenky.
Práca ma baví a mám klientky ktoré sa ku mne vracajú lebo sú s mojou robotov
spokojný. A na konci dňa som tiež šťastná že som niekomu spravila radosť.
Viem že keď budem v robote na plný úväzok tak sa nebudem nudiť. A to je
to. Ak ste šťastný máte dosť energie na to posúvať sa ďalej.
Dúfam že Vám niečo tento článok priniesol, lebo je to u mňa
dosť aktuálna téma.
Ako ste na tom Vy? Klukne mi napíšte do komentárov =^.^=
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára