Regenerate me please...

Ty  čo ma poznajú nejakú tu dobu vedia že som posadnutá Doctorom. Tak odspravldnte moje prirovnania ale prosté nemôžem odolať ( i keď je pravda že poslednú sériu som ešte si nepozrela, don´t blame me). Tak či onak  isté udalosti ma donútili rozmýšľať a písať. Mám toľko témat a teraz ich môžem realizovať. Nie len na blogu ale aj na youtube.

Moja prvá regenerácia:

Bola keď som si založila pred deviatimi rokmi môj prví blog. Začala som byť otvorená  verejnosti , i keď je pravda len cez internet. Toto bolo skvelé lebo mi to pomohlo jak v mojej gramatike ( ktorá je stále zlá.. no čo disleksia). Bolo to skvelé lebo som spoznala veľa kamarátov. Bohužiaľ ani jeden z nich už nebloguje.  Čas plynul a ja som mala sladkých šestnásť a prišla som na strednú školu ktorá mi otvorila oči o skutočnom svete, ktorého sa úprimne doteraz bojím.

Everybody knows that everybody dies:

Moja  druhá regenerácia bola v oblasti adrenalínu a skúšania nových vecí. Začala som hrať na gitaru, cestovať vlakom s kamarátmi a troška aj vystrkovať rožky. Zamilovala som sa do britských seriálov a pochopila som že jediné čo ma ťahá k Japonsku ( o ktorom bolo moje predchádzajúce blogovanie) je iba dobré jedlo a vážne anime. Spoznala som svet drog, arogancie a slz. Pochopila som že taký svet je. Bála som sa toho lebo po prvej regenerácií som prekonala ľahké depresie a toto Jenny nechcela.  Nechcela som aby umrela tá stará Jenny ale to nešlo. Musela dospieť a znova ožila.

Moje staronové Ja:

Veľa vecí sa zmenilo ale jedna vec nie. Tá je láska k sama sebe. Nevadia mi dni kedy som sama lebo mám blog , gitaru, knihy a seriály. Nikdy sa doma nenudím a teraz si to vážim o to viac keď som si akurát dnes robila poriadok v PC. Nevyhodila som nič zo začiatkov a to je to čo tá stará Jenny robila vždy. Nemienim preto sa vzdať. Áno mám teraz priateľov v real life, prácu, školu, projekty,  priateľa ale i napriek tomu aj v ich očiach som iná. I keď si tak nepripadám lebo moja rasa nevymrela. Našla som plno blogov ktoré mi to dokazujú. A rovnako ako ja vyzerajú na vonok ako ľudia ale nie sú. Majú viacero tvári a ukazujú ich cez svoje články, videá a komentáre.

Našli sme svojich spoločníkov ktorí s nami cestujú a čelíme nebezpečenstvu menom realita, ktorá sa nás snaží stiahnuť do beznázorovej reality. Ale my sme dosť tvrdohlaví aby sme vedeli že to tak nie je. Ukazujeme to skrz to čo vytvárame . Nie je to stále to isté. Každý dávame do našej práce dušu a ja sa k tomu chcem vrátiť.

Neverte nikomu kým si to neoveríte, necestujte sami a to najdôležitejšie... Nezabudnite na svoje staré ja.

Preto sa môžete už zajtra tešiť na článok a potom každé tri dni až do konca mesiaca. Ďalej uvidím podľa inšpirácie a času ale myslím že teraz je tá pravá chvíľa začať konať a plniť si svoje sny. A najlepšie sa vypína pri písaní ,tak prečo nie? Schválne aký vo Vás vyvoláva pocit písanie? U mňa pocit plný radosti a relaxacie. Resetujem a potom mám na ostatné problémy iní pohľad lebo pri písaní si usporiadam myšlienky. Fantastický pocit, tak Allons-y    do ďalšieho levelu a ak sa niekto bojí ísť dopredu tak ho zoberiem za rukú za zakričím Geronimoooo.