Keď je práca zábava.

Určite ste niekedy počuli že ak je vaša práca alebo zamestnanie zábava tak je to kľuč k úspechu. Áno je. Ak niekoho niečo baví je to vidieť na ňom. V tomto ma inšpiruje veľa ľudí a vďaka nim mám aj sny.

Baví ťa varenie? Peč a var. Skúšaj nové recepty a dávaj to ochutnať kamarátom. Baví ťa písať? Začne písať i keby to malo byť len pre teba. Jedného dňa to možno bude veľké dielo. Rada sa líčiš?  Líč kamarátky a možno s toho vznikne niečo úžasné. Bavia ťa knihy? Skús sa opýtať v miestnom kníhkupectve o brigádu.  Bavia ťa hry? Hraj sa.

Toto všetko a mnoho ďalšieho sú veci ktoré sa dajú zužitkovať a aj si na tom zarobiť. Nevravím že to je med lízať. Keď si človek teraz zmyslí že sa mu páči klavír tak môže trvať roky kým bude môcť sa ukázať niekde na verejnosti. Ale farebnosť tohto všetkého: energia, pocit sebanaplnenia či sny sú kľúčom k šťastiu.

Čo mi otvorilo oči?

V sobotu som mala konkurz na jednu brigádu a keď som odtiaľ odišla tak som bola neskutočne šťastná.   Noví ľudia a remeslo ktoré som tak dlho nerobila. Nemám tú prácu ešte istú ale i keby to nevyšlo tak som naplnená a nabitá novou silou sa vzdelávať a bojovať o moje sny. Chcela by som svoje schopnosti vyšperkovať do dokonalosti a to by som nechcela keby ma to nebavilo. Len som potrebovala troška nakopnúť.

Dilema za mlada:

Je ťažké aj pre ľudí v mojom veku vedieť čo chcú robiť najbližších 40 rokov. Čo tak skúšať? Nie je ťažké sa rozhodnúť aj v 25-30. Ešte je tu šanca si splniť sny. Keď človek niečo moc chce tak to neberie ako prácu ale ako krok ku predu ,nie? Času je dosť tak načo čakať kým niečo príde? Skúsme jej troška nadbehnúť. Kto povedal že po strednej musia ísť všetci na vysokú školu? Ja som nešla a bolo to najlepšie rozhodnutie. Nie preto lebo by som to nezvládla ale preto lebo viem čo od života chcem. A chcem to  dosiahnuť. To som si ale uvedomila ale až pred maturitou. Plno ľudí mi vravelo že som hlúpa že som sa tak rozhodla a že to budem mať v živote ťažšie. Nie nebudem. Lebo som vždy radšej robila rukami a okrem toho vzdelanie na Slovensku nemá budúcnosť. Možno tu budem musieť ostať lebo tú mám záväzky. Ale to neznamená že budem živoriť. To nechcem ani nebudem, lebo na to som tvrdohlavá. A to je to čo chcem od Vás. Buďte tvrdohlaví ohľadom vecí čo milujete. Nedajte sa zlomiť. Treba mať iba plán a vedieť že to má zmysel. 

Prečo tak uvažujem?

Lebo chcem mať deti. A viem že keď sa budem mať dôvod usmievať po práci tak budú aj oni inšpirované. Chcela by som im aj dopriať nejaký koncert alebo zápas ich obľúbeného týmu. Proste to čo som si ja mohla dovoliť až dávno po 18náske. A práve po prvých zarobených peniazoch som si začala uvedomovať to akú je život plný možností.  Nikdy som si neminula celú výplatu ale aj s jednej štvrtky ktorú som si pomyselne uvoľnila som sa zabavila a nakúpila do budúcnosti. Ľutujem? nie  

Rada by som vedela Váš postoj k takémuto nakopnutiu: 

1.) Viete čo chcete v živote robiť?

2.) Beriete prácu ako zábavu a nie ako povinnosť?

3.) Beriete vysokoškolské vzdelanie za povinnosť či túžbu?