Prečo už starnem?
Viem že plno blogerou nezdalo svoje hobby aj po škole. Ja
som bohužial bola dlhé mesiace v situácií ktorá mi brala inšpiráciu na no
life a preto tento článok píšem. Blog neruším lebo nikdy neviem či sa situácia
nezmení ale ak áno tak budem šťastná a rada sa k článkom vrátim.
Prečo starnem?
Možno je to tým že neviem nájsť to správne riešenie lebo sú
komplikované. Dospelosť je ťažká. Mám robotu a školu a finančné otázky
ma nútia si nájsť ďalšiu. Moc ma to mrzí
lebo kedysi som mala čas sama na seba. Teraz ani tie seriáli ma nebavia. Možno
je to aj tým že som dlho nebola na akciách kde sú ľudia čo tomu rozumejú. Je to
smutné ale po deviatich rokoch sa správam horšie k sebe.
Prečo nemám v láske reallife?
Lebo som tak troška introvert. Vždy som bola. No teraz som
obklopená množstvom ľudí a som nútená sa s nimi baviť i keď sa
nemusíme. Keď i moja dobrá kamarátka vynadala do kuriev a toho že som
sa zmenila na niečo zlé tak som nevedela čo mám robiť a smutné na tom bolo
že je to troška pravda. Charakter sa mi ale nezmenil len ľudia do mňa nevidia ,
rovnako ako predtým. Školský život mal výhodu v tom že jediná moja
povinnosť bola chodiť do školy. Potom som sa už len tešila na gitaru a nejaký
ten serial. Teraz neustále myslím na to
aký mám rozpočet a či moje ďalšie slovo nebude zneužité voči mne. Otec
prišiel o prácu a od tej doby je všetko ťažšie. Toto všetko čaká asi
každého kto začína noví život.
Zmena k starému:
Dnes v noci som rozmýšľala a rozhodla som sa ku
kroku dozadu. Áno síce je pravda že dni zabíjam prácou a školou ale i tak by som sa chcela
k istým veciam vrátiť. Bloggovanie
to bude stále nepravidelné ale moc mi chýba gitara a vypnutie pri pc.
Chýbajú mi dlhé pobyty vonku s knihou a teraz konečne je na to
počasie. A čo je hlavné... Chýbam
si ja. Môj svet ktorým som vytlačila.
Čo týmto článkom chcem povedať?
Nezabúdajte kto ste. Nezahadzujte svoje záujmy a hobby lebo
to je druh relaxu a ukázania samého seba, i keď sa to môže zdať ako strata
času v očiach ostatných. Keď si to tak zrekapitulujem tak sa vďaka blogu vyznám
v základnej grafike, zlepšila sa mi gramatika ( ako pre dyslektičku to
bolo úžasná pomôcka) a spoznala som úžasné svety a ľudí. Boh vie kedy
sa znova ozvem ale dúfam že ďalší článok už bude viac pozitívne naladení lebo
mi to chýba.