nedeľa, 26. apríla 2015

Pár slov o posledních mesiacoch



Prečo už starnem?
Viem že plno blogerou nezdalo svoje hobby aj po škole. Ja som bohužial bola dlhé mesiace v situácií ktorá mi brala inšpiráciu na no life a preto tento článok píšem. Blog neruším lebo nikdy neviem či sa situácia nezmení ale ak áno tak budem šťastná a rada sa k článkom vrátim.  
Prečo starnem?
Možno je to tým že neviem nájsť to správne riešenie lebo sú komplikované. Dospelosť je ťažká. Mám robotu a školu a finančné otázky ma nútia si nájsť ďalšiu.  Moc ma to mrzí lebo kedysi som mala čas sama na seba. Teraz ani tie seriáli ma nebavia. Možno je to aj tým že som dlho nebola na akciách kde sú ľudia čo tomu rozumejú. Je to smutné ale po deviatich rokoch sa správam horšie k sebe.
Prečo nemám v láske reallife?
Lebo som tak troška introvert. Vždy som bola. No teraz som obklopená množstvom ľudí a som nútená sa s nimi baviť i keď sa nemusíme. Keď i moja dobrá kamarátka vynadala do kuriev a toho že som sa zmenila na niečo zlé tak som nevedela čo mám robiť a smutné na tom bolo že je to troška pravda. Charakter sa mi ale nezmenil len ľudia do mňa nevidia , rovnako ako predtým. Školský život mal výhodu v tom že jediná moja povinnosť bola chodiť do školy. Potom som sa už len tešila na gitaru a nejaký ten serial.  Teraz neustále myslím na to aký mám rozpočet a či moje ďalšie slovo nebude zneužité voči mne. Otec prišiel o prácu a od tej doby je všetko ťažšie. Toto všetko čaká asi každého kto začína noví život.
Zmena k starému:
Dnes v noci som rozmýšľala a rozhodla som sa ku kroku dozadu. Áno síce je pravda že dni zabíjam prácou  a školou ale i tak by som sa chcela k istým veciam vrátiť.  Bloggovanie to bude stále nepravidelné ale moc mi chýba gitara a vypnutie pri pc. Chýbajú mi dlhé pobyty vonku s knihou a teraz konečne je na to počasie.  A čo je hlavné... Chýbam si ja. Môj svet ktorým som vytlačila.
Čo týmto článkom chcem povedať?
Nezabúdajte kto ste. Nezahadzujte svoje záujmy a hobby lebo to je druh relaxu a ukázania samého seba, i keď sa to môže zdať ako strata času v očiach ostatných. Keď si to tak zrekapitulujem tak sa vďaka blogu vyznám v základnej grafike, zlepšila sa mi gramatika ( ako pre dyslektičku to bolo úžasná pomôcka) a spoznala som úžasné svety a ľudí. Boh vie kedy sa znova ozvem ale dúfam že ďalší článok už bude viac pozitívne naladení lebo mi to chýba.

1 komentár:

  1. ch, moje! :( Teraz by som ťa najradšej objala, vytiahla ťa niekde von a donútila ťa zabudnúť na celý život... Budem sa snažiť veriť, že za tie mesiace sa to aspoň trochu zlepšilo. Prosím, nenechávaj všetko na svojich pleciach. Ak sa nájde hocikto, kto ti vie trochu pomôcť, sprav to. Nesmieš zabúdať odpočívať, ani sa neboj byť trochu sebecká a nájsť si čas na to, čo ťa robí šťastnou a čo v tom momente robiť chceš. Držím ti palce :)

    OdpovedaťOdstrániť